Tento problém vyriešil William Stern (1871-1938), nemecký psychológ, v roku 1912 a to tým, že vytvoril vzorec IQ.
IQ = mentálny vek : chronologický vek x 100
Mentálny vek je výsledok v teste a delí sa chronologickým vekom, čo je vek od narodenia. Výsledok sa vynásobí hodnotou 100. Pričom hodnota 100 je norma priemernej inteligencie zodpovedajúcej určitému veku. Všeobecne teda hodnota IQ pod 100 znamenala podpriemernú, hodnota nad 100 nadpriemernú inteligenciu. Je dôležité zdôrazniť, že úroveň IQ nemusí hovoriť nič o minulosti či budúcnosti človeka, vždy odráža hlavne momentálny stav testujúceho a výsledok testu môže byť ovplyvnený týmto stavom jedinca, preto je dôležité, aby sa test robil doobeda, aby bol človek oddýchnutý, a aby bol v kľudnom stave. Tak isto je dôležité, aby testy inteligencie dával psychológ, alebo psychiater, teda osoba, ktorá je kompetentná, nakoľko taká osoba nielenže vie vytvoriť optimálne podmienky pre robenie testu a podať vhodné inštrukcie a po vyhodnotení nerobiť závery len na základe testu.
Henry Goddard (1866 - 1957), ktorý sa v roku 1906 stal riaditeľom výskumného laboratória na Vienelandskej výcvikovej škole pre slabomyseľných, použil pri svojich štúdiách Binet - Simonové testy inteligencie. Potreboval zmerať individuálnu mieru postihnutia, aby mohol postihnutých včleniť do určitého učebného programu. Testy využil na testovanie postihnutých, ale aj na testovanie na verejných školách. Potom podľa výsledkov testov zaraďoval podpriemerných žiakov do špeciálnych tried. To znamenalo prvé hromadné užívanie Binet - Simonových inteligenčných testov. Goddard patril medzi tých, ktorí zastávali názor, že spoločnosť nie je ohrozená imbecilmi a idiotmi, ale je ohrozená slabomyseľnými. Pretože imbecili a idioti zvyčajne neplodia potomkov, ale podpriemerne inteligentní ľudia, teda slabomyseľní, ktorí sa nedokážu spoločensky adaptovať. Ďalej hovorí, že nielenže plodia postihnutých potomkov, ale ohrozujú spoločnosť kriminálnou činnosťou, a teda neprisposôbivým správaním. Teda podľa neho vačšina zločincov, alkoholikov a prostitútok sú ľudia s nižšou inteligenciou. Ako už dnes vieme, zabudol na mnoho faktorov, ktoré tento vývoj ovplyvňujú. Jeho názor bol akceptovaný, a tak bol vydaný zákaz sobášenia osôb, ktoré boli mentálne postihnuté. Podal návrh na sterilizáciu postihnutých, epileptikov a zločincov a tieto zákony boli naozaj v roku 1931 prijaté. Našťastie boli v šesťdesiatich rokoch zrušené. Binet -Simonové testy boli použité aj na emigrantov. Po vyhodnotení testov nebol u mnohých povolený trvalý pobyt v USA, pretože nedosahovali dobré výsledky. Neskôr sa však ukázalo, že nízke výsledky boli v dôsledku toho, že probanti nepochopili text kvôli jazykovým obmedzeniam, slabému vzdelaniu a kvôli zlej sociálnej situácii. ¨
O tom, že inteligencia je dedičná bol presvedčený Lewis M. Terman (1877-1956), profesor na Standfordskej univerzite. Avšak Terman už uvažoval nad tým, nakoľko ovplyvňuje prostredie inteligenciu. Použil Binet-Simonovú škálu, ktorú rozšíril o nové testy. Terman zoradil testy postupne podľa obtiažností. Postupne priradil stupne obtiažností jednotlivým úlohám. Potom boli zoradené tak, že podľa obtiažnosti rástli . Overoval rôzne vekové kategórie detí a teda to, k akým úlohám sú schopné dospieť. Riešenie všetkých testov pre dospelých zabralo asi hodinu a pol času, tak ako je tomu i dnes, keď sa robia testy IQ. Podarilo sa mu zostaviť štandardizovanú inteligenčnú škálu, ktorá je pomenovaná Stanford - Binetová inteligenčná škála (1916).
Tento test mu potom slúžil na výber detí do výskumnej vzorky, kde kritériom bolo IQ viac ako 140. Išlo o prvý longitudiálny výskum nadaných. Pričom longitudiálny znamená to, že sa dáta zozbierajú v aspoň v dvoch rozdielnych časových obdobiach u tej istej vzorky. Celý projekt sa zameral na systematické skúmanie 1500 nadaných detí. Ak by mal niekto záujem pre bližšie informácie o tomto výskume, Terman publikoval svoje výskumné postupy a výsledky skúmania v knihe: „Genetic Studies of Genius“. Výsledky vyjadril Sternovým inteligenčným kvocientom. Tak vzniklo štandardizované delenie inteligencie, ktoré sa používa do dnes. Terman ešte dané stupne inteligencie rozdelil podľa najčastejšieho výskytu v populácii, čiže najčastejšie vyskytujúca hodnota IQ je okolo čísla 100, kde mentálny vek u detí odpovedá chronickému veku. Postupne sa od čísla 100 výskyt znižuje. Táto škála sa používa do dnes a kreslíme ju ako Gaussovu krivku.
Ďalšie testy inteligencie vznikali počas prvej svetovej vojny, nakoľko bolo treba otestovať inteligenciu amerických vojakov, aby mohli byť vhodne zaradení na rôzne funkcie v armáde. A tak Robert Yekers (1876-1956), ktorý spoločne s Goddardom a Termanom zostavil Armádný test alfa, ktorý mal byť riešení písomne a obrázkový Armádný test beta pre negramotných vojakov. Testy boli prekladané niekoľko miliónom ľuďom počas vojny. Tieto testy sa stali odrazovým mostíkom pre hromadné testovanie populácie v Amerike. Stanford - Binetova škála merala len pomer mentálneho a fyzického veku, a tým sa ukázala byť vhodnejšia na meranie IQ detí, než dospelých a okrem toho táto škála je jednoznačne závislá na jazykových schopnostiach.
A tak americký psychológ David Wechsler (1896 – 1981) v roku 1939 vytvoril jeden z najznámejších a masovo najviac používaných testov, a teda i novú inteligenčnú škálu pre dospelých Wechsler Bellevue – W-B. Prepracovaná verzia vyšla v roku 1955 pod názvom - Wechsler Adult Inteligence Scale – WAIS. V Európe bol tento test reštandardizovaný. V Nemecku pod názvom HAWIE – Hamburg- Wechsler Intelligeztest fůr Erwachsene. Vo Švajčiarsku ako ZUWIE – Zůrich-Wechsler-Inteligenztest fůr Erwachsene. Test EAIS prekonal v roku 1981 revíziu a výsledkom bola forma WAIS-R, uvedená k nám v roku 1983, kedy bola vydaná dvojdielna príručka spolu s testovým kompletom. A Wechslerová špeciálna inteligenčná škála pre deti Wechsler Inteligence Scale for Children – WISC. Wechslwerové testy inteligencie sa líšia od iných testov tým, že pri zisťovaní úrovne inteligencie nevyjadrujú výsledky cez jedno hodnotu, ale individuálnym profilom (scatterom-čo je rozptylový graf, zaznačujú sa do neho výsledky zo subtestov), z ktorého je možné interpretovať obraz štruktúry inteligencie daného indivídua, postihnúť vzájomné vzťahy medzi jednotlivými intelektuálnymi procesmi a zhodnotiť úroveň jednotlivých zložiek inteligencie vo vzťahu k celkovej rozumovej úrovni. Pôvodná metóda W-B má v našich zemiach dlhú tradíciu a mnoho psychológov ju používa dodnes i napriek tomu, že test nebol u nás reštandardizovaný. WAIS-R prešiel štandardizáciou na našej populácii a je všeobecne dostupnejší. V nedávnej dobe vznikol WAIS –III.W-B test sa delí na verbálnu a názorovú. Verbálna časť má 5 subtestov a jeden subtest je nepovinný (slovník), ktorý pri výpočte IQ nefiguruje. Ostatné subtesty sú: Informácie - subtest skúša vedomosti, ktoré súvisia so vzdelaním a kultúrnymi možnosťami. Porozumenie - skúma logický úsudok, sociálne postoje. Čísla – pamäť pre čísla. Človek, ktorý nedokáže zopakovať odpredu 5 čísel a zozadu 3 čísla je 9 z 10 osôb slabomyseľný. Počty – Subtest skúša koncentráciu pozornosti. Podobnosti – Subtest ukazuje logický charakter myšlienkových pochodov. Neverbálna, performačná časť má tiež 5 subtestov. Usporiadanie obrázkov – meria schopnosť celkovo pochopiť momentálnu situáciu. Doplňovanie obrázkov – skúška vizuálnej koncentrácie. Blok – overuje analytickú a syntetickú schopnosť. Skladanie – spôsob vnímania, štýl práce. Symboly – schopnosť učenia. W-B sa používa ako prostriedok diferencionálne diagnostický, lebo predpokladá, že intelektové výkony merané testom nie sú narovnako ovplyvňované rôznymi poruchami psychiky, a tak každá porucha vyvoláva charakteristický rozptyl na scattere.
Wechslerovou inováciou bol nový vzorec pre IQ:
aktuálne skóre v teste : predpokladané skóre x 100
Výsledkom bolo definovanie IQ nie v závislosti na mentálnom a fyzickom veku, ale v závislosti na individuálnom skóre v teste /počet správne zodpovedaných úloh/, ktorý porovnal s predpokladaným priemerným výsledkom, ktorý bol dosiahnutý ľuďmi rovnaného veku, toto nazývame deviačný kvocient. Stanford - Binetové a Wechslerové škály sú individuálne testy schopností, to znamená, že examinátor - špeciálne vycvičená osoba - ich administruje u jednotlivých jedincov. Naproti tomu skupinové testy schopností môže jeden examinátor administrovať u veľkého počtu ľudí a obvykle sa jedná o testy tužka a papier. Individuálne testy majú v porovnaní so skupinovými veľa výhod. Skúšajúci môže mať istotu, že probant porozumel otázkam, môže posúdiť jeho motiváciu a pozorným sledovaním prístupu testovanej osoby k rôznym úlohám môže získať ďalšie informácie o silných a slabých stránkach intelektu. Skupinové testy sú výhodné vtedy, keď potrebujeme získať informácie pri veľkom počte osôb. Napríklad ozbrojené zložky. V U.S. Civil Service Commission bol vyvinutý skupinový test s názvom Professional and Administrative Career Examination PACE. Má slúžiť na výber uchádzačov o zamestnanie vo vládnych inštitútoch.
Testy sa teda delia na jednodimenzionálne a viacdimenzionálne. To znamená podľa toho, koľko aspektov inteligencie skúma.
K jednodimenzionálnym testom patria napríklad Kohsove kocky. Autorom je Kohs (1923). Test je zameraný na schopnosť analyzovať danú skutočnosť na zložky a tie potom syntetizovať na celok. Patri medzi performačné skúšky, čiže tie, ktoré nepracujú s verbálnym materiálom. Používa sa pri podpriemerných jedincoch a pri organickom poškodený mozgu.
Ravenové progresívne matice. Autorom je Raven (1938). Ide o skúšku tvarovej percepcie a dedukcie, čiže schopnosť chápať tvary, ich povahu a vzťahy medzi nimi – logické usudzovanie. Tento test má pozitíva v tom, že nie je závislý na vzdelaní, kultúrnom prostredi. Nevýhodou je, že výsledky môžu byť skreslené mimointelektovými faktormi, čo je v niektorých prípadoch možné, napr. neurózou. Ravenové matice sú aj pre deti a nazývame ich Farebné progresívne matice – CPM.
D 48 Domino. Autorom je Ansley (1943). Skúška všeobecnej inteligencie. Okrem zistenia všeobecnej inteligencie môžeme zistiť i úroveň mentálnej deteriorizácie.
C.F.2A – Cattel Culture Fair Intelligence Test. Test nezávislý na kultúrnych vplyvoch. Je vhodný na zistenie fluidnej inteligencie, čo znamená vrodenej. Je relatívne stála charakteristika jedinca.
UNESCO test- Autorom je Piegeon. Test zisťuje logické usudzovanie a vyvodzovanie záverov v oblasti abstraktnej inteligencie.
Medzi viacdimenzionálne radíme už vyššie spomínaný test Wechsler- Belleuve a teda i jeho novšie verzie. Potom sem patrí Anylytický test inteligencie- AIT. Autorom je Meili (1928). Sú určené pre školské a profesionálne poradenstvo a to tak, aby okrem úrovne inteligencie poskytovali informácie o jej formách.
Test štruktúry inteligencie I-S-T. Autorom je Amthauer (1953). Test všeobecnej inteligencie, ktorá sa snaží zachytiť aj jej štruktúru.
T.I.P. Test intelektového potenciálu od Říčana. Test je určený pre mierne podpriemernú populáciu dospelých a pre deti od 12 rokov. Môže byť zadávaný samostatne alebo ako súčasť testovej batérie. Svojou konštrukciou sa snaží postihnúť prevažne fluidnú inteligenciu.
